on-bg

MECHANIZMUS ÚČINKU_ TYPY A HODNOTIACE INDEXY KONZERVAČNÝCH LÁTOK

Nižšie je uvedený stručný úvod o mechanizmoch účinku, typoch, ako aj o hodnotení rôznych konzervačných látok.

konzervačné látky

1.Celkový spôsob účinkukonzervačné látky

Konzervačné látky sú prevažne chemické látky, ktoré pomáhajú ničiť alebo inhibovať aktivitu mikroorganizmov v kozmetike a zároveň udržiavajú celkovú kvalitu kozmetiky po dlhú dobu.

Treba však poznamenať, že konzervačné látky nie sú baktericídne – nemajú silný baktericídny účinok a fungujú iba vtedy, ak sa používajú v dostatočnom množstve alebo keď prichádzajú do priameho kontaktu s mikroorganizmami.

Konzervačné látky inhibujú rast mikróbov blokovaním syntézy dôležitých metabolických enzýmov, ako aj inhibíciou syntézy bielkovín v životne dôležitých bunkových zložkách alebo syntézy nukleových kyselín.

2.Faktory ovplyvňujúce účinky konzervačných látok

K účinku konzervačných látok prispieva mnoho faktorov. Patria medzi ne:

a.Vplyv pH

Zmena pH prispieva k rozpadu organických kyselín ako konzervačných látok, a tým ovplyvňuje celkovú účinnosť konzervačných látok. Napríklad pri pH 4 a pH 6 je 2-bróm-2-nitro-1,3-propándiol veľmi stabilný.

b.Účinky gélu a pevných častíc

Koalín, kremičitan horečnatý, hliník atď. sú niektoré práškové častice, ktoré sú prítomné v niektorých kozmetických výrobkoch a zvyčajne absorbujú konzervačnú látku, čo vedie k strate jej účinnosti. Niektoré sú však tiež účinné pri absorbovaní baktérií, ktoré sú prítomné v konzervačnej látke. Kombinácia vo vode rozpustného polymérneho gélu a konzervačnej látky tiež prispieva k zníženiu koncentrácie zvyškovej konzervačnej látky v kozmetickom zložení, čo tiež znižuje účinok konzervačnej látky.

c.Solubilizačný účinok neiónových povrchovo aktívnych látok

Rozpustnosť rôznych povrchovo aktívnych látok, ako sú neiónové povrchovo aktívne látky, v konzervačných látkach tiež ovplyvňuje celkovú aktivitu konzervačných látok. Je však známe, že neiónové povrchovo aktívne látky rozpustné v oleji, ako napríklad HLB=3-6, majú vyšší deaktivačný potenciál voči konzervačným látkam v porovnaní s neiónovými povrchovo aktívnymi látkami rozpustnými vo vode s vyššou hodnotou HLB.

d.Vplyv znehodnotenia konzervačných látok

Existujú aj ďalšie faktory, ako napríklad zahrievanie, svetlo atď., ktoré sú zodpovedné za zhoršenie kvality konzervačných látok, a tým za zníženie ich antiseptického účinku. Navyše, niektoré z týchto účinkov vedú k biochemickej reakcii v dôsledku radiačnej sterilizácie a dezinfekcie.

e.Ďalšie funkcie

Podobne aj ďalšie faktory, ako je prítomnosť aróm a chelatačných činidiel a rozloženie konzervačných látok v dvojfázovej zmesi olej-voda, do istej miery prispejú k zníženiu aktivity konzervačných látok.

3.Antiseptické vlastnosti konzervačných látok

Za zváženie stoja antiseptické vlastnosti konzervačných látok. Nadmerné množstvo konzervačných látok v kozmetike ich určite spôsobí podráždenie, zatiaľ čo ich nedostatok ovplyvní antiseptikum.vlastnosti konzervačných látokNajlepšou metódou na vyhodnotenie je použitie biologického testu, ktorý zahŕňa minimálnu inhibičnú koncentráciu (MIC) a test inhibičnej zóny.

Bakteriostatický kruhový test: Tento test sa používa na určenie baktérií a plesní, ktoré sú po kultivácii na vhodnom médiu schopné veľmi rýchlo rásť. V situácii, keď sa filtračný papierový disk impregnovaný konzervačným prostriedkom hodí do stredu platne s kultivačným médiom, vytvorí sa okolo neho bakteriostatický kruh v dôsledku prenikania konzervačného prostriedku. Meranie priemeru bakteriostatického kruhu môže byť použité ako meradlo na určenie účinnosti konzervačného prostriedku.

Z toho vyplýva, že bakteriostatický kruh s použitím papierovej metódy s priemerom >=1,0 mm je veľmi účinný. MIC sa označuje ako najmenšia koncentrácia konzervačnej látky, ktorú možno pridať do média na inhibíciu mikrobiálneho rastu. V takejto situácii platí, že čím nižšia je MIC, tým silnejšie sú antimikrobiálne vlastnosti konzervačnej látky.

Sila alebo účinok antimikrobiálnej aktivity sa zvyčajne vyjadruje vo forme minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC). Silnejšia antimikrobiálna aktivita je teda určená menšou hodnotou MIC. Hoci MIC nemožno použiť na rozlíšenie medzi baktericídnou a bakteriostatickou aktivitou, je všeobecne známe, že povrchovo aktívne látky majú bakteriostatický účinok pri nízkej koncentrácii a sterilizačný účinok pri vysokej koncentrácii.

V skutočnosti sa tieto dve činnosti vyskytujú súčasne v rôznych časoch, a preto je ťažké ich rozlíšiť. Z tohto dôvodu sa im zvyčajne dáva súhrnný názov antimikrobiálna dezinfekcia alebo jednoducho dezinfekcia.


Čas uverejnenia: 10. júna 2021